Ako som začal v Kanade podnikať

Článok sme pôvodne písali v roku 2017. Aktualizovali sme ho v novembri 2026.

Rozhovor s Liborom zachytáva jeho skúsenosť z čias, keď v Kanade začínal. Údaje o jeho akadémii a plánoch sú preto z tohto obdobia a neboli aktualizované.

Svoj podnikateľský sen som si splnil v Kanade

Na našej práci nás najviac bavia inšpiratívne príbehy našich klientov. Je krásne sa o nich spätne dozvedieť z novín a televízie, aký v zahraničí žnú úspech. Pomáhať im na ceste za úspechom neprestaneme a posielať talenty do cudziny bude jedno z našich poslaní.

Jedným z takých talentov je Libor Volf, mladý nadaný futbalista, ktorého láska k futbalu priviedla na skvelý nápad založiť vo Vancouveri futbalovú školu. Libor pochádza z dedinky pri Olomouci a futbal bol jeho vášňou odmalička.

Vieme, že presadiť sa v zahraničí nie je ľahké. Aká bola tvoja cesta k úspechu?
S láskou k futbalu som sa vlastne narodil a tá ma sprevádza celým mojím životom. Ostatní kamaráti chodili na diskotéky a ja radšej kopal do lopty. Nikdy som nepremýšľal, že by som sa niekedy stal futbalovým trénerom. Keby mi niekto pred rokmi povedal, že budem mať vlastnú akadémiu vo Vancouveri, asi by som sa mu vysmial. Kamaráti a známi si ma doberali, že idem učiť futbal do hokejovej krajiny. Teraz však viem, že to bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí.

Ako sa zmenil tvoj život po založení Akadémie vo Vancouveri?
Vďaka futbalu môžem cestovať, spoznávať nových ľudí a živiť sa tým, čo ma najviac baví. Počas víkendu a poobedia som veľmi zaneprázdnený tréningami, ale cez deň mám priestor sústrediť sa na svoj osobný rast, učiť sa nové jazyky, naďalej zlepšovať svoje znalosti a zručnosti vo futbale. Neustále sa vďaka tejto práci posúvam ďalej, môj život sa lepší, keďže investujem svoj voľný čas do svojej budúcnosti. Vďaka futbalu a tréningu som sa dostal do komunity ľudí, ktorí ma zahrnuli do svojej rodiny. Mojím cieľom je nebyť len obyčajný tréner, ale vždy zo seba dať niečo navyše. S radosťou sa zúčastním narodeninových osláv detí, ktoré trénujú, s ich rodinami organizujeme spoločné grilovanie a vytvárame priateľskú komunitu ľudí.

Čím sa odlišuješ od ostatných trénerov, akú metódu tréningu praktizuješ?

Moja akadémia má tri dôležité heslá, ja ich nazývam S-F-S: Skills-Fun-Speed. Na nich mám postavenú filozofiu, ktorá sa prelína aj do osobného života. Keď človek robí niečo, čo ho baví, opakuje to denne a je schopný to previesť do rýchlosti, tak je to dobrý základ pre úspech. Každú sobotu chodím chlapcov sledovať na zápasoch, a keď ma vidia za plotom, uvedomia si, že to, čo trénujeme, chcem vidieť aj počas ich zápasu. Chcem, aby ich lopta bavila a stále skúšali niečo nové. Chcem, aby boli sebavedomí a kreatívni.

Robí mi radosť, keď prídu na tréning s úsmevom na tvári a snažia sa mi predviesť, čo sa naučili na tréningu, alebo niekde za domom. Tréningy nesmú byť stereotypné, musí tam byť kopa hier, lebo deti sú od prírody súťaživé. Samotná hra na konci tréningu nekončí výhercom a porazeným. Proste len tím s menším počtom vstrelených bránok zaspieva pesničku.

Záleží mi na tom, aby deti mali futbal radi, aby sa v ňom spoznali, nadobudli sebavedomie, naučili sa usilovnosti, snaživosti, ctižiadosti a sociálneho cítenia v skupine. Preto pre mňa futbalová škola nie je iba o futbale. Chcem od detí, aby sa vyjadrili. Chcem, aby dievčatá aj chlapci boli sami sebou, aby ukázali, čo je v nich, v akejkoľvek podobe. Tým sa naučia vážiť si samých seba, svojich spoluhráčov aj tím. Rešpekt je preto nesmierne dôležitý na oboch stranách.

Aký je rozdiel vo futbalovom tréningu detí v Európe a Kanade?
V Kanade robia deti viac športov naraz. Behajú z hokejového tréningu na futbalový, po futbalovej sezóne zase prechádzajú na baseball. Vo výsledku sú schopné ovládať viac športov, ale len na priemernej úrovni. Čo sa futbalového tréningu týka, tu vidím problém v tom, že deti trénujú rodičia.

Kde vidíš svoju Akadémiu o päť rokov?
Môj plán je vybudovať futbalovú akadémiu, do ktorej by som mohol pozvať európskych trénerov a patrične ich zaplatiť. Chcem, aby nás všetkých futbal bavil: deti, mňa aj rodičov. Do budúcna počítam s tým, že budú voziť deti do Európy na týždenné stáže do tamojších futbalových klubov. Ďalej je mojím želaním vytvoriť tímy, s ktorými sa chcem zúčastniť rôznych turnajov, tak v Európe a Kanade, ako aj v USA. Aj keď viem, že je to beh na dlhú trať, do piatich rokov sa vo Volf Soccer Academy bude týždenne pripravovať viac ako 250 detí za dozoru profesionálnych trénerov. Už som tomuto cieľu bližšie než včera.

Podnikol si aj futbalovú cestu do Afriky, aké to bolo?

K Afrike som sa vlastne dostal úplne náhodou, cez kontakt vo Vancouveri a cez Facebook mi prišla správa z Ugandy. Išlo o podporu rozvoja zručností detí v Ugande. Cieľom bolo usporiadať futbalový turnaj medzi deťmi z celej Ugandy, na ktorý bolo potrebné vyzbierať peniaze na organizáciu, stravu a ubytovanie. Pripadalo mi to ako zaujímavý projekt, a tak som sa na ňom začal podieľať.

V Ugande som strávil 6 dní a som nesmierne vďačný za túto skúsenosť. Samotný turnaj ma zaujal natoľko, že chystáme na budúci rok ďalší, teraz chcem sponzorovať 500 detí. Fascinuje ma, že tam deti hrajú futbal celé dni, vyrastajú v nádhernej prírode, často hrajú aj bez topánok, bez jedla, a napriek tomu trénujú tvrdo, bez plaču. Sú skromné a vďačné za každé obnosené kopačky či futbalovú loptu. V Afrike je potenciál do budúcna, v rámci charitatívneho projektu by sme tam mohli postaviť ihrisko s umelým trávnikom, posielať tam kvalitných trénerov a pomôcť nadaným deťom do futbalových klubov v Európe. V tomto projekte nejde len o peniaze, ale hlavne o vybudovanie futbalovej komunity. Prepojenie medzi Kanadou, Afrikou a Európou. Do Ugandy sa na návštevu chystajú aj rodiny s deťmi z Vancouveru, aby svojim deťom ukázali, že nie všetky deti majú také šťastie vyrastať v blahobyte. Rodičia kanadských detí si uvedomujú, že výlet za futbalom v Afrike ukáže ich deťom iný svet.

A čo by si dodal na záver?

Nedokážem si teraz predstaviť, že by som robil inú prácu, pretože práve táto ma napĺňa a robí šťastným. Tento pocit by som prial každému z vás. Ide len o to, odhodlať sa a ísť si za svojim snom.

Týmto by sme sa chceli poďakovať Liborovi za inšpiratívne slová a prajeme veľa šťastia v jeho akadémii aj osobnom živote.

Ako je to dnes s pobytom a prácou v Kanade

Od vzniku rozhovoru sa pravidlá zmenili. Slováci nepotrebujú vízum, pri lete do Kanady však potrebujú elektronické povolenie eTA (7 CAD). Na štúdium dlhšie ako 6 mesiacov treba study permit (poplatok 150 CAD, biometria 85 CAD), na prácu pracovné povolenie, napríklad cez program Working Holiday. Pravidlá pre dlhodobý pobyt a podnikanie sa často menia, aktuálny stav si preto vždy over na canada.ca. Viac informácií o možnostiach práce a štúdia v Kanade nájdeš tu.