Objavte Austráliu

Objavte kúzlo Austrálie!

Prečo práve do Austrálie?

Obrovské kúzlo Austrálie spočíva okrem špecifickej neopísateľnej atmosféry slobody a obrovských možností pre každého rovnako v prírodnej kráse. Vo veľmi rozmanitej krajine je možné nájsť okrem nekonečných slnkom zapálených obzorov a hustých tropických dažďových pralesov tiež svetoznáme pláže.

Kedy je najvhodnejšia doba na cestovanie?

Austrália má tu výhodu, že návštevníkom má čo ponúknuť v ktoromkoľvek ročnom období.

V lete (december-február) je v dôsledku veľkých horúčav optimálne počasie pre návštevu svetoznámych pláží - ideálne počasie v tejto dobe je na juhu, juhozápade a juhovýchode Austrálie, na severe v tejto dobe sú až príliš veľké horúčavy a vlhko.

Na druhej strane v zime (jún- september) pretrváva na severe možnosť kúpania v mori, ale v rovnakom čase sa v južných častiach otvára šanca perfektne si zalyžovať!

Čo by ste mali vedieť skôr, kým sa vydáte na cestu?

Austrália je vlastne najmenší kontinent, ale tiež 6. najväčší štát na svete (po Rusku, Kanade, Číne, USA a Brazílii).

Je najnižšie položeným a najsuchším svetadielom. Viac ako dve tretiny pevniny tvoria púšte a polopúšte, ktoré sú sústredené hlavne vo vnútrozemí. Medzi turistami za atraktívne miesta môžeme považovať predovšetkým východné a južné pláže Tichého oceána a niektoré miesta západnej Austrálie, ktoré sú omývané Indickým oceánom.

Ak očakávate, že v jednom dni uvidíte Operu v Sydney a druhý deň zažijete potápanie na Great Barrier Reef, budete musieť prehodnotiť svoj názor na rozlohu Austrálie, ktorá svojou rozľahlosťou a tým aj celkovým charakterom sa v mnohom podstatne odlišuje od ostatných štátov.

Základné údaje

Rozloha Austrálie je 7 692 024 km2 ale počet obyvateľov je pritom len približne 21 miliónov!

Austrálie je nezávislý federatívny štát a zároveň konštitučnou monarchiou s parlamentným systémom, zloženého zo 6. štátov, 2. pevninských teritórií a niekoľkých malých ostrovných teritórií (v tabuľke nie sú uvedené). Hlavným mestom je Canberra, ktorá leží v Austrálskom Teritóriu hlavného mesta (Australian Capital Territory - ACT).

Trocha geografie

Austrália úplne pokrýva najmenší kontinent sveta, austrálske pobrežie je dlhé (bez započítania rozptýlených ostrovov) skoro 36 tisíc kilometrov a má vďaka tomu viacej ako 7 000 pláží.
Od najvýchodnejšie položeného miesta do miesta najviacej na západe meria viac ako 4000 km, od severu na juh, t.j. na najjužnejší cíp Tasmánie je potrebné zdolať viacej ako 3 700 km vzdušnou čiarou.
Austrália sa vyznačuje obrovskou rozmanitosťou a celým radom extrémov z hľadiska zemepisného, klimatického apod.

Geografická mapa Austrálie zde

V Austrálii možno nájsť dažďové pralesy (najmä na severe kontinentu) i oblasti, kde v zime môžete nájsť potešenie zo snehu (juhovýchod Austrálie). Veľkú časť vnútrozemia Austrálie však tvorí púšť (viac ako jedna pätina). Poľnohospodársky využívaná pôda tvorí iba nepatrne malú rozlohu - málo nad 6 % (470 tisíc km2); viac ako dve tretiny plochy Austrálie sú tvorené oblasťami suchými či polosuchými, nevhodnými pre trvalé osídlenie, prevažná väčšina obyvateľstva sa preto sústreďuje pri pobreží..

Austrálie je tvorená jedným z najstarších skalných masívov; vzhľadom k tomu, že leží blízko centra tektonickej dosky, ide o najrovinatejší kontinent, priemerná nadmorská výška je menšia ako 300 m (svetový priemer je pritom približne 700 m). Austrália je súčasne jediný kontinent bez aktívnej vulkanickej aktivity.

Austrálske Alpy na juhovýchode kontinentu predstavujú najvyššie pohoria s najvyšším vrcholom Austrálie Mount Kosciusko (2 228 m n. m.).

Aj napriek svojmu relatívne suchému a horúcemu podnebiu Austrália má relatívne dlhú históriu farmárčenia i pestovania najrozmanitejších tunajších poľnohospodárskych plodín. Vo vnútrozemí, v tzv. austrálskom outbacku, môžete nájsť radu fariem produkujúcich pšenicu, ryžu či ovocie a zeleninu. Je tu i rada dobytčích fariem, ktoré produkujú mlieko i hovädzie mäso tak pre miestnu spotrebu, ako aj pre export..

Niečo o počasí

Austrálske ročné obdobia sú obrátené v porovnaní s Európou alebo Severnou Amerikou, t. j. leto je tu v decembri až februári a zima v mesiacoch jún až september.

Prevažná časť Austrálie leží v tropickom pásme (asi 40 % rozlohy).

Podnebie sa výrazne odlišuje podľa lokality; všeobecne však platí, že smerom od pobrežia do vnútrozemia výrazne ubúda zrážok a smerom od juhu na sever sa zvyšujú teploty. V lete (december až február) je optimálne počasie na cestovanie skôr na juhu kontinentu (New South Wales, Australian Capital Territory, Victoria, South Australia a južná časť Western Australia), na severe v rovnakom čase panujú veľké horúčavy a časté dažde; v severných oblastiach (Queensland, Northern Territory a severná časť Western Australia) je zasa príjemne na cestovanie v dobe austrálskej zimy, t. j. júni až septembri.

Zároveň je potrebné počítať s tým, že smerom do vnútrozemia dosahuje počasie väčších extrémov, t.j. v lete sú tu väčšie horúčavy a v zime väčšia zima. Najnižšie teploty sú vo všeobecnosti v Tasmánii, najvyššie teploty sú v Queenslande. Austrália je po Antarktíde najsuchším kontinentom.

Flora a fauna Austrálie

Vďaka tomu, že austrálsky kontinent bol izolovaný od ostatných kontinentov po dlhých 55 miliónov rokov, vyvinuli sa tu úplne špecifické živočíšne i rastlinné druhy; jedinečnou skupinou zo zvierat sú najmä vačkovce, ku ktorým patria najmä klokani, skoro ikona Austrálie.

Viac o prírode, rastlinstve i živočíchoch nájdete na: www.totaltravel.com.au/library/traveller/australian-flora-fauna, pokiaľ Vás špecificky zaujíma austrálska flóra, mnoho užitočných informácií o všetkých austrálskych rastlinách, stromoch i kroch sa môžte dozvedieť na adrese www.anbg.gov.au/flora/index.html, na týchto stránkach možno nájsť i fotografie rastlín.

Obyvateľstvo Austrálie

Počtom obyvateľov 21 miliónov Austrália patrí k štátom s najnižšou hustotou osídlenia (menej než 3 obyv. na km2); osídlenie je vzhľadom ku klimatickým podmienkam dosť nerovnomerné, väčšina obyvateľov je sústredená na pobreží, hlavne na juhovýchode kontinentu; 70 % austrálskej populácie nežije ďalej ako 1 hodinu cesty od pobrežia.
Austrália je tiež jednou z najviac urbanizovaných zemí, viac ako 70 % obyvateľov žije v jednom z ich desiatich najväčších miest.
Priemerná doba života patrí k najdlhším na svete (2. na svete po Japonsku), predpokladaná dĺžka života pre v súčasnosti narodené deti je 83,5 rokov pre ženy a 78,7 rokov pre mužov.

Kultúra a životný štýl

Austrálsky životný štýl má svoje základy v západnej kultúre, ale súčasne je pre tento kontinent charakteristické multikultúrne prostredie. Multikultúrne prostredie je tvorené najmä vďaka mnohým prisťahovalcom - 4 z 10 obyvateľov Austrálie sú prisťahovalci, prípadne prvá generácia detí prisťahovalcov, polovica z prisťahovaných obyvateľov je z iného ako anglicky hovoriaceho prostredia.

Pôvodní obyvatelia Austrálie - Aboriginci, boli v mnohých ohľadoch podstatne opovrhovaní európskymi prisťahovalcami. Ich začlenenie do súčasnej spoločnosti predstavuje v mnohom sociálny problém.
V náboženstve prevláda kresťanstvo.
Podľa vzoru Britského spoločenstva sa na austrálskych cestách jazdí po ľavej strane.
Úradným jazykom je angličtina.

Používanou menou je austrálsky dolár (kurz sa v súčasnosti pohybuje medzi 1,75 - 1,8 AUD/1 EUR)

História Austrálie v skratke

Austráliu objavili ako prví Holanďania a túto pevninu pomenovali ako Nové Holandsko, hoci túto zem nepovažovali za dostatočne zaujímavú pre ďalší prieskum.
Skutočné využitie Austrálie preto nastalo až po jej znovuobjavení kapitánom Jamesom Cookom v roku 1770, ktorý Austráliu premenoval na Nový Južný Wales a nárokoval ju Anglicku..

Po osemnástich rokoch začalo Anglicko Austráliu využívať ako trestaneckú kolóniu. Vďaka rastúcemu množstvu trestancov začalo však byť prvé kolonizované územie, t.j. priestor medzi Blue Mountains a pobrežím, príliš malé, a tak sa začali prvé prieskumné cesty na druhú stranu Blue Mountains..

V roku 1851 - 1852 boli objavené vo Viktórii a Novom Južnom Walese zlaté doly, čo vyvolalo veľkú vlnu prisťahovalectva.

Roku 1901 bol založený federálny Austrálsky zväz s parlamentom (tzv. Commonwealth of Australia), zložený zo šiestich samosprávnych kolónií a dvoch teritórií. Pretože na hlavné mesto boli dvaja hlavní kandidáti - Sydney a Melbourne a parlament sa medzi nimi nemohol rozhodnúť, bolo nakoniec za hlavné mesto zvolené miesto približne na polovici cesty medzi týmito dvomi mestami. Na základe toho zakúpila v roku 1911 austrálska vláda pozemky pre hlavné mesto Canberru. Parlament v Canberre prvýkrát zasadal v roku 1927, kým však bolo toto mesto postavené, sídlila vtedajšia vláda v Melbourne.

Perličky z Austrálie

• V Austrálii žije teraz viac ako 40 miliónov klokanov, čo je dokonca viac ako v priebehu prvého osídlenia Austrálie.

• Ešte viac je tu oviec, až 140 miliónov. V Austrálii sa chová 12 % celosvetového počtu oviec a krajina produkuje 25 % svetovej produkcie vlny..

• Je tu tiež najdlhší neprerušovaný plot, známy ako Dingo fence, dlhý 5 531 km, ktorý pretína stredný Queensland. Je iba 1,8 m vysoký a slúži pre ochranu oviec pred austrálskymi domorodými psami - dingami.
• V Západnej Austrálii sa nachádza tiež najdlhšia rovná cesta na svete, ktorá meria 148 kilometrov!